Vytvorenie Európskej únie (EÚ) pripravilo pôdu pre zjednotený finančný systém viacerých krajín pod jednotnou menou – eurom. Nad spoločnou menou ako aj spoločnou politikou v menovej oblasti má patronát Európska centrálna banka (ECB). Zatiaľ čo väčšina členských krajín EÚ súhlasila s prijatím eura, niektoré ako napríklad Dánsko a Švédsko (okrem iného), sa rozhodlo zostať pri svojich vlastných pôvodných menách.
Platobné nástroje zohrávajú kľúčovú úlohu pre bezproblémové fungovanie moderných ekonomík, keďže sa každodenne používajú na prevod finančných prostriedkov medzi rôznymi hospodárskymi subjektmi, ako sú spotrebitelia, obchodníci a verejné orgány. Výber medzi rôznymi dostupnými platobnými nástrojmi nie je neškodný, pretože náklady pre spoločnosť sa líšia v závislosti od nástroja a potenciálne prínosy pre hospodárstvo môžu byť tiež rôzne. V súčasnosti je v Európskej únii 27 krajín a z nich osem krajín nie je v eurozóne – jednotnom menovom systéme, ktorý používa euro. Dánsko je zo zákona vyňaté z povinnosti prijať euro. Všetky ostatné krajiny EÚ musia vstúpiť do eurozóny po splnení určitých kritérií. Krajiny však majú právo odložiť splnenie kritérií eurozóny a tým odložiť prijatie eura.
Krajiny EÚ sa líšia kultúrou, klímou, obyvateľstvom a ekonomikou. Národy majú rôzne finančné potreby a výzvy, ktoré treba riešiť. Spoločná mena ukladá jednotne uplatňovaný systém centrálnej menovej politiky. Problémom však je, že to, čo je dobré pre ekonomiku jedného národa eurozóny, môže byť devastujúce pre iné. Väčšina krajín EÚ, ktoré sa vyhli eurozóne, to robí preto, aby si udržali ekonomickú nezávislosť.
Moderná Európska únia vznikla vo februári 1992 podpísaním Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), známej aj ako Maastrichtská zmluva, a nadobudla platnosť v novembri 1993. Zmluva o EÚ vytvorila politické a inštitucionálne oblasti, akými sú sociálna, zahraničná a bezpečnostná politika. dohľad. Založila aj hospodársku a menovú úniu (HMÚ). Cieľom Zmluvy o EÚ bolo úspešne vytvoriť európsku ekonomiku medzi členskými štátmi, ktoré fungovali v rámci menovej únie a jednotnej meny. Vznikla Európska menová únia, ktorej cieľom bolo zlúčiť ekonomiky členských štátov do jednotného európskeho trhu, kde by fungovali pod dohľadom centrálnej banky, ktorá monitoruje výkonnosť eurozóny ako celku a jej členských štátov a Európskej únie. ktorý poskytuje hodnotenia a ciele, ktoré majú krajiny dosiahnuť.
Po vytvorení hospodárskej a menovej únie sa kľúčovým prvkom jej fungovania stal Pakt stability a rastu (SGP), ktorý zohráva ústrednú úlohu pri vytváraní a funkcii HMÚ a jednotnej meny. V roku 1999 bola zavedená jednotná európska mena pre bezhotovostný platobný styk a od roku 2002 bola zavedená do hotovostného obehu vo viac ako desiatke krajín.
Prečítajte si tiež: Inflácia naša každodenná
Na riadenie a správu novej meny vytvorilo spoločenstvo štátov Európsku centrálnu banku (ECB) podľa vzoru Bundesbanky. Podľa Zmluvy o EÚ má právomoc Európska centrálna banka (ECB) rozvíjať a vykonávať menovú politiku voči krajinám eurozóny. Takto sa začala formovať eurozóna, ktorú pôvodne tvorilo 11 z 15 členských krajín EÚ.
Okrem členov únie prijali euro na základe špecifických dohôd alebo jednostranne aj ďalšie štáty (Vatikán, Monacké kniežatstvo, San Maríno). Hoci je Dánsko súčasťou Európskej únie, má výnimku. Spojené kráľovstvo malo pred Brexitom podobnú klauzulu, ktorá sankcionovala jeho odchod z EÚ.
Súčasťou eurozóny nie je ani Švédsko, ktoré používa vlastnú korunu. Spojené kráľovstvo, Dánsko a Švédsko využili svoje právo nezúčastniť sa na HMÚ od roku 1999 a vytvorili skupinu členov HMÚ, takzvanú „druhú vlnu“. Obyvateľstvo týchto krajín sa vyslovilo za zachovanie národnej meny.
Grécko nebolo zahrnuté do pôvodného zoznamu z dôvodu nedodržania konvergenčných kritérií a vstúpilo do eurozóny dňa 1. januára 2001. Od roku 2007 vstúpilo do eurozóny Slovinsko – prvá z 10 krajín, ktoré sa stali členmi EÚ v roku 2004. Neskôr od 1. januára 2008 do eurozóny vstúpil Cyprus a Malta, od 1. januára 2009 a 2011 Slovensko a Estónsko.
Uprostred kulminácie obáv z historickej pandémie Covid 19 Európska centrálna banka dôrazne zareagovala oznámením najväčšieho programu nákupu aktív v histórii európskej menovej spolupráce. Aj keď bol Covid 19 v prvom rade bezprecedentnou krízou v oblasti zdravotnej starostlivosti, ovplyvnil tak ponuku, ako aj dopyt po tovare a službách v rámci ekonomík, ako aj finančné podmienky na celom svete. S úrokovými sadzbami v blízkosti efektívnej spodnej hranice sú ešte stále centrálne banky na celom svete nútené spoliehať sa na bezprecedentné opatrenia menovej politiky na obnovenie zdravých ekonomických podmienok a zabezpečenie efektívnej transmisie menovej politiky.
Najdôležitejšou súčasťou reakcie Európskej centrálnej banky na COVID 19 bol a stále je program núdzových nákupov pri pandémii (PEPP), ktorý pozostáva z nákupov verejných aj podnikových dlhových cenných papierov.
V januári 2015 začala ECB v eurozóne zavádzať veľké kvantitatívne uvoľňovanie (QE), čo je „nekonvenčná“ forma menovej politiky, pri ktorej centrálna banka vytvára nové peniaze s cieľom nakupovať finančné aktíva, ako sú štátne dlhopisy, a tak zvyšuje množstvo peňazí v obehu v ekonomike. Tieto opatrenia QE sa prijímajú na podporu transmisných mechanizmov menovej politiky a na zabezpečenie cenovej stability.
Centrálna banka takto signalizuje trhom, že bude dlhodobo držať nízke úrokové sadzby a nákupom aktív poskytne účastníkom trhu peniaze navyše. Znížením výnosov dlhopisov, ktoré sú oprávnené na nákupný program, ECB povzbudí účastníkov trhu, aby prehodnotili svoje portfóliá do rizikovejších aktív, ako sú vysoko výnosné podnikové dlhopisy a akcie.
ECB nakupovala dlhopisy ešte pred spustením QE v roku 2015. Napríklad program priamych menových transakcií (OMT) bol predstavený v roku 2012 po slávnom záväzku Maria Draghiho urobiť pre zachovanie eura „čokoľvek je potrebné“. ECB vykonala OMT s cieľom znížiť náklady na pôžičky pre skupinu krajín, ktorých náklady na pôžičky boli považované za príliš vysoké. V oboch prípadoch, QE a OMT, Európska centrálna banka nakupovala dlhopisy za novovytvorené peniaze, ale ciele a prostriedky sú odlišné, a preto operácie OMT neboli považované za kvantitatívne uvoľňovanie.
Pre ozrejmenie základného princípu nakupovania aktív ECB (APP), uvádzam fakt, že nakupovanie pozostáva z:
Ako bolo vyššie spomenuté, v marci 2020 ECB v reakcii na vypuknutie pandémie COVID-19 oznámila neštandardný nákupný program s názvom Pandemic Emergency Purchase Program (PEPP). PEPP má čeliť vážnym rizikám, ktoré pandémia spôsobuje transmisnému mechanizmu menovej politiky.
Pandémia v čase spustenia programu vážne zhoršila ekonomické podmienky v EÚ a ani očakávania do budúcnosti neboli práve pozitívne. Pandémia ohrozovala takmer každý podnik bez ohľadu na sektor alebo predpandemickú finančnú stabilitu. ECB bola jednou z prvých centrálnych bánk, ktoré v marci 2020 oznámili svoj program nákupu.
Pôvodná hodnota PEPP programu nákupu bola 750 miliárd eur, ktorá sa mala využívať do konca roka 2020. Dňa 4. júna 2020 ECB oznámila rozšírenie a predĺženie tohto programu. Celkový rozsah programu bol teraz 1350 miliárd eur a týždenné nákupy mali pokračovať minimálne do marca 2021. 10. decembra 2020 bol program opäť rozšírený, tentoraz na 1850 miliárd eur, a nákupný horizont sa predĺžil na marec 2022. Stav dlhopisov APP Eurosystému bol na konci marca 2022 na úrovni 3 349 miliárd EUR, čo je oproti pôvodne plánovaným 750 miliardám eur obrovský rozdiel.
DISCLAIMER:
Tento článok ma edukačné účely a všetky informácie v ňom majú slúžiť len ako študijné materiály. Neposkytujeme žiadnu z hlavných či vedľajších investičných služieb ani investičné poradenstvo.
ZDROJE:
Habermas, J., Cronin. C. 2012. The Crisis of the European Union: a Response. Cambridge: Polity.
European Central Bank. 2009. Improving Cross-Border Retail Payment Services. The Eurosystem’s view, Frankfurt, Germany.
Olsen, J., McCormick. J. 2017. The European Union: Politics and Policies. Boulder , CO: Westview press.
Stiglitz, J. E. 2018. The euro: how a common currency threatens the future of Europe. New York: W.W. Norton & Company. pp 25.
Dannhauser, J. 2013. “The Euro- The Story of a Suboptimal Currency Area .” In The Euo- the Beginning, the Middle... and the End? , London , UK: Institute of Economic Affairs. essay.
