0
 0,00 0 položiek

Žiadne produkty v košíku.

21.12.19 Čo je a ako funguje kryptografia?

[vc_row type="in_container" full_screen_row_position="middle" column_margin="default" scene_position="center" text_color="dark" text_align="left" overlay_strength="0.3" shape_divider_position="bottom" bg_image_animation="none"][vc_column column_padding="no-extra-padding" column_padding_position="all" background_color_opacity="1" background_hover_color_opacity="1" column_link_target="_self" column_shadow="none" column_border_radius="none" width="1/1" tablet_width_inherit="default" tablet_text_alignment="default" phone_text_alignment="default" overlay_strength="0.3" column_border_width="none" column_border_style="solid" bg_image_animation="none"][vc_column_text]

Názov podobný kryptomenám a nie náhodou, keďže ich základy vychádzajú z tohto vedného oboru. Spolu s kryptoanalýzou aj steganografiou sú súčasťami vedného oboru kryptológia. O čo vlastne ide si upresníme v tomto článku.

Kryptografia predstavuje silný matematický nástroj, ktorý slúži na ochranu informácií v počítačových systémoch. Základné operácie kryptografie, šifrovanie a dešifrovanie, využíva mnoho bezpečnostných aplikácií. Dáta môžu byť vďaka kryptografii bezpečne prenášané prostredníctvom telekomunikačných sietí bez hrozby neoprávneného zachytenia a rozlúštenia ich obsahu. Šifrovanie možno definovať ako proces, po ktorom sa stáva informácia nerozlúštiteľná a zbytočná pre všetkých okrem určených príjemcov správy. Dešifrovanie predstavuje inverzný proces k šifrovaniu, čiže jedná sa o prevod dát späť do pôvodnej podoby.

Asymetrická_kryptografie-svg

Obrázok: Príklad asymetrickej šifry

Techniku kryptografie využívame v našom každodennom živote. Napríklad pri telefonovaní, platení kreditnou alebo debetnou kartou, výbere peňazí z bankomatu, prihlasovaní sa pomocou hesla do počítačových systémov, atď. Kryptografia umožňuje ukladanie rôznych informácií, alebo ich prenos cez siete ako Internet tak, že nikto okrem určeného príjemcu nedokáže prečítať ich obsah. Kryptografia sa stala priemyselným štandardom pre poskytovanie informačnej bezpečnosti, dôvernosti, kontroly prístupu k rôznym zdrojom a elektronickým transakciám. Rovnako na druhej strane treba dodať, že kryptografia sama o sebe nie je dostatočný prostriedok na zabezpečenie všetkých potenciálnych hrozieb narušenia informačnej bezpečnosti.

Kryptografický algoritmus alebo nazývaný tiež šifra je matematická funkcia použitá v procese šifrovania a dešifrovania. Kryptografický algoritmus využíva jeden alebo niekoľko kľúčov, napríklad nejaké slovo, číslo, alebo frázu na zašifrovanie informácie. Najúčinnejšie šifrovacie algoritmy pracujú s kombináciou viacerých kľúčov.

V prípade použitia rozličných kľúčov môže byť rovnaký otvorený text zmenený na rôzne podoby zašifrovaného textu. Spoľahlivý kryptografický algoritmus musí zabezpečiť, aby nevznikla možnosť získania pôvodného otvoreného textu bez znalosti kľúča. Samozrejme existuje aj metóda tzv. totálnych skúšok, ktorá skúša všetky možné kľúče až kým nenájde ten správny. Štatisticky sa správny kľúč nájde s vysokou pravdepodobnosťou už v prvej polovici všetkých skúšok. Bezpečnosť kryptografického systému je vo všeobecnosti postavená na dvoch veciach, a to  sile kryptografického algoritmu a utajení kľúča.

Moderné kryptografické algoritmy môžu byť rozdelené podľa dvoch kritérií -  typu kľúča a podľa spôsobu, akým pracujú s dátami.

Podľa typu kľúča sa kryptografické algoritmy delia na:

  • Kryptografia s tajným kľúčom alebo symetrická kryptografia. Tá predstavuje kryptografické metódy, v ktorých odosielateľ aj príjemca používajú rovnaký kľúč na šifrovanie aj dešifrovanie.
  • Kryptografia s verejným kľúčom (asymetrická kryptografia) využíva dvojicu kľúčov: verejný kľúč na šifrovanie dát a zodpovedajúci súkromný (tajný) kľúč na ich dešifrovanie.

Hlavná výhoda kryptografie s verejným kľúčom spočíva v tom, že odosielateľ a príjemca nepotrebujú zdieľať tajný kľúč cez vopred vytvorený zabezpečený kanál. Celá komunikácia vyžaduje len prítomnosť verejného kľúča, ktorý sa môže prenášať aj cez nezabezpečený kanál.

Podľa spôsobu akým algoritmus pracuje s dátami môžu byť šifry klasifikované ako:

  • Blokové šifry pracujú s blokmi dát, s množinou bitov s pevne určenou dĺžkou, s rovnakými operáciami pre všetky bloky. Správa sa rozdelí na menšie bloky, ktoré sa postupne šifrujú.
  • Prúdové šifry transformujú jeden symbol otvoreného textu priamo na jeden symbol zašifrovaného textu. Transformácia je založená na generovaní pseudonáhodnej postupnosti, ktorá predstavuje prúd bitov šifrovacieho kľúča. Tento prúd bitov v spojení s otvoreným textom slúži na zašifrovanie jedného bitu alebo bajtu v jednom časovom okamihu. Takýmto spôsobom sa vytvorí konečný zašifrovaný text.

Na úvod k tejto vednej disciplíne kryptografie sa zastavíme v tomto bode a v ďalších článkoch si bližšie rozoberieme konkrétne šifry a popíšeme si ako využívajú kryptografiu aj kryptomeny.

Lorenz-SZ42-2

Obrázok 2: Lorenzov šifrovací prístroj, používaný v 2.svetovej vojne pre zašifrovanie správ na vysokej úrovni určené generálnemu štábu

Zdroje: cs.wikipedia.org., csirt.gov.sk

Korauš A. - Kryptografia – významný nástroj informačnej bezpečnosti vo finančnej sfére

Soriano M. - Kryptografia, kyberkriminalita

Tento článok patrí firme JKralo s.r.o a je chránený copyrightom. Akéhokoľvek zneužitie (napr. kopírovanie) je trestné! Uverejnené informácie sú autorským dielom a bez súhlasu nie je ďalšie šírenie tohto materiálu povolené.

???? Kontakt : 
Telegram : https://t.me/jtrader20
Facebook : https://www.facebook.com/kralovanskyjakub
Instagram : https://www.instagram.com/jakub_kralovansky/?hl=sk
Web : https://trader20.sk/
E-mail : info@trader20.sk
Youtube kanál : https://www.youtube.com/channel/UCLf520Y_L1DQKURva4npXUA?view_as=subscriber

75486051_1455104544666141_6829501680044736512_n

[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]

Mohlo by ťa zaujímať

cart