Od vzniku Bitcoinu v roku 2008 ako elektronického hotovostného systému typu peer-to-peer ,bolo vytvorených mnoho ďalších kryptomien, každá s konkrétnym mechanizmom. Ale jedna vec, ktorú majú takmer všetky kryptomeny spoločné, je blockchain, ako hlavný prvok ich architektúry.
Až na niekoľko výnimiek sú blockchainy zámerne navrhnuté tak, aby boli decentralizované, fungujúce ako digitálna účtovná kniha, ktorá je udržiavaná distribuovanou sieťou počítačových uzlov. Z tohto dôvodu technológia blockchain umožnila vytvorenie dôveryhodných ekonomických systémov ,v ktorých bolo možné vykonávať transparentné a spoľahlivé finančné transakcie bez potreby sprostredkovateľov. Kryptomeny sa prijímajú ako životaschopná alternatíva k tradičným bankovým a platobným systémom, ktoré sú vo veľkej miere závislé od dôvery.
Rovnako ako väčšina distribuovaných výpočtových systémov, aj účastníci kryptomenovej siete sa musia pravidelne dohodnúť na aktuálnom stave blockchainu a to je to, čo nazývame dosiahnutie konsenzu. Dosiahnutie konsenzu o distribuovaných sieťach bezpečným a efektívnym spôsobom však zďaleka nie je ľahká úloha.
Ako sa teda môže distribuovaná sieť počítačových uzlov dohodnúť na rozhodnutí, ak je pravdepodobné, že niektoré z uzlov zlyhajú alebo budú konať nečestne? Toto je zásadná otázka problému takzvaných byzantských generálov, ktorý zrodil koncept byzantskej tolerancie voči zlom.
Prečítajte si aj : Double spending problem
Aký je problém byzantských generálov?
Stručne povedané problém byzantských generálov bol koncipovaný v roku 1982 ako logická dilema, ktorá ilustruje, ako môže mať skupina byzantských generálov problémy s komunikáciou, keď sa snažia dohodnúť na svojom ďalšom postupe.
Dilema predpokladá, že každý generál má vlastnú armádu a každá skupina sa nachádza na rôznych miestach v okolí mesta, na ktoré má v úmysle zaútočiť. Generáli sa musia dohodnúť buď na útoku, alebo na ústupe. Nezáleží na tom, či zaútočia alebo ustúpia, pokiaľ všetci generáli dosiahnu konsenzus, čiže dohodnú sa na spoločnom rozhodnutí, aby ho vykonali koordinovane.
Preto môžeme zvážiť nasledujúce požiadavky:
• Každý generál sa musí rozhodnúť: zaútočiť alebo ustúpiť (áno alebo nie);
• Po prijatí rozhodnutia ho nemožno zmeniť;
• Všetci generáli sa musia dohodnúť na rovnakom rozhodnutí a vykonať ho synchronizovaným spôsobom.
Vyššie uvedené komunikačné problémy súvisia so skutočnosťou, že jeden generál je schopný komunikovať s druhým iba prostredníctvom správ, ktoré preposiela kuriér. Preto je ústrednou výzvou problému byzantských generálov to, že správy sa môžu nejako oneskoriť, zničiť alebo stratiť.
Navyše, aj keď je správa úspešne doručená, jeden alebo viac generálov sa môže rozhodnúť (z akýchkoľvek dôvodov) konať škodlivo a poslať podvodnú správu, aby zmiatli ostatných generálov, čo vedie k úplnému zlyhaniu.
Ak použijeme dilemu v kontexte blockchainu, každý generál predstavuje sieťový uzol a tieto uzly musia dosiahnuť konsenzus o súčasnom stave systému. Inými slovami, väčšina účastníkov v distribuovanej sieti musí súhlasiť a vykonať rovnakú akciu, aby sa zabránilo úplnému zlyhaniu.
Jediným spôsobom, ako dosiahnuť konsenzus v týchto typoch distribuovaného systému, je teda mať aspoň ⅔ alebo spoľahlivejšie a čestnejšie sieťové uzly. To znamená, že ak sa väčšina siete rozhodne konať škodlivo, je systém náchylný na zlyhania a útoky (napríklad 51% útok).
Tolerancia byzantských chýb (BFT)
Stručne povedané byzantská tolerancia chýb je vlastnosťou systému, ktorý je schopný odolávať triede zlyhaní odvodenej z problému byzantských generálov. To znamená, že systém BFT je schopný pokračovať v činnosti, aj keď niektoré z uzlov zlyhajú alebo konajú zlomyseľne.
Existuje viac ako jedno možné riešenie problému byzantských generálov a teda viac spôsobov budovania systému BFT. Rovnako existujú rôzne prístupy k blockchainu na dosiahnutie byzantskej tolerancie chýb, čo nás vedie k takzvaným konsenzuálnym algoritmom.
Blockchainové konsenzuálne algoritmy
Algoritmus konsenzu môžeme definovať ako mechanizmus, prostredníctvom ktorého blockchainová sieť dosahuje konsenzus. Najbežnejšie implementácie sú Proof of Work (PoW) a Proof of Stake (PoS). Zoberme si však ako príklad prípad Bitcoinu.
Zatiaľ čo protokol Bitcoin predpisuje primárne pravidlá systému, algoritmus PoW konsenzu je to, čo definuje, ako sa budú tieto pravidlá dodržiavať, aby sa dosiahol konsenzus (napríklad pri overovaní transakcií).
Aj keď je koncept Proof of Work starší ako kryptomeny, Satoshi Nakamoto vyvinul jeho upravenú verziu ako algoritmus, ktorý umožňoval vytváranie Bitcoinov ako BFT systému.
Zdroje: academy.binance.com, medium.com
Disclaimer
Až 13 kryptomien aktualizovaných každý deň, mince so zápalnou šnúrou, fundamenty, vzdelávanie, VIP chat pre všetkých a LIVE ROOM, kde naživo obchodujeme. Kryptomeny jednoducho a zrozumiteľne s Trader2.0
Tento článok patrí firme JKralo s.r.o a je chránený copyrightom. Akéhokoľvek zneužitie (napr. kopírovanie) je trestné! Uverejnené informácie sú autorským dielom a bez súhlasu nie je ďalšie šírenie tohto materiálu povolené.
Kontakt :
Telegram : https://t.me/jtrader20
Facebook : https://www.facebook.com/kralovanskyjakub
Instagram : https://www.instagram.com/bitcoin_trader2.0/
Web : https://trader20.sk/
E-mail : info@trader20.sk
Youtube kanál : https://www.youtube.com/channel/UCLf520Y_L1DQKURva4npXUA?view_as=subscriber
Ďalšie články od autora
Synthetix je protokol DeFi pre „syntetické“ krypto aktíva….
Aktualizácia Ethereum London zmenila model poplatkov za transakcie…
Sentiment trhu zohľadňuje myšlienky, pocity a nálady investorov…
