Košík

Otázka a tému peňazí patrí medzi základné všeobecné vedomosti dnešného sveta. Rovnako je dôležitá aj pri kryptomenách, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou postupne nahradzovať klasické peniaze. Ten, kto vie s nimi pracovať je v značnej výhode, preto si preopakujme na úvod nejakú teóriu o peniazoch.

Otázka na tému peňazí patrí medzi základné všeobecné vedomosti dnešného sveta. Rovnako je dôležitá aj pri kryptomenách, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou postupne nahradzovať klasické peniaze. Ten, kto vie s nimi pracovať je v značnej výhode, preto si preopakujme na úvod teóriu o peniazoch.

V súčasnosti platí, že peniaze sú platidlo, ktoré je zameniteľné za tovar a služby. Môžu byť aj univerzálne zmeniteľnými tovarom. Akceptované sú v konkrétnom sociálno-ekonomicko-regionálnom kontexte resp. v konkrétnej krajine, regióne alebo v konkrétnej komunite ľudí. Oficiálne uznávané peniaze majú podobu a hodnotu konkrétnej meny. V trhovej ekonomike sa  popisujú aj pomocou ďalších charakteristík:

  • jednotka, miera hodnoty – vyjadrenie hodnoty tovaru a služieb
  • jednotka a prostriedok smeny
  • všeobecný alebo univerzálny prostriedok výmeny
  • prostriedok akumulácie aktív

Povaha peňazí prechádza procesom evolúcie. Vo svojom rannom štádiu mali peniaze zvyčajne podobu komodít – predmetov vyrobených z materiálu určitej trhovej hodnoty, napr. zlatých mincí. Neskôr ich nahradili kryté resp. reprezentatívne peniaze – bankovky, ktoré sa dali vymeniť za určité množstvo zlata či striebra. Súčasné ekonomiky vrátane našej eurozóny sú postavené na nekrytých peniazoch. Ide o peniaze vyhlásené za zákonné platidlo a vydávané centrálnou bankou, ktoré však na rozdiel od krytých peňazí nemožno vymeniť za napr. pevne stanovené množstvo zlata. Napriek tomu, že nemajú žiadnu vlastnú hodnotu, keďže papier, z ktorého sú vyrobené je v podstate bezcenný, ľudia ich akceptujú výmenou za tovary a služby, lebo dôverujú centrálnej banke, že v priebehu času zachová ich hodnotu.

V súčasnosti môžu peniaze existovať aj v nefyzickej podobe. Napríklad na bankovom účte v podobe počítačového záznamu, alebo uložené na sporiacom vklade. Digitálne peniaze, resp. elektronické peniaze predstavujú peňažnú hodnotu uloženú napríklad na predplatenej karte alebo smartfóne. Čo sa týka platieb, tak priame inkasá, internetové platby a kartové platby sú bezhotovostné.

Dnes samozrejme k tomu pribúdajú aj novšie decentralizované digitálne meny, ako napríklad Bitcoin, ktoré fungujú bez centrálneho riadiaceho bodu, ktorým je centrálna banka. Z právneho hľadiska sa zatiaľ však nepovažujú za peniaze.

Pri peniazoch je dobre spomenúť aj peňažné agregáty, ktoré definujú a monitorujú centrálne banky. Ich vývoj je zdrojom informácií o peniazoch a cenách. Potreba viacerých agregátov vyplýva zo skutočnosti, že mnohé finančné aktíva sú nahraditeľné, pričom povaha a špecifiká finančných aktív, transakcií a platobných prostriedkov sa časom menia. Tieto agregáty sa na základe svojej likvidity (platobná schopnosť) delia na:

  • M1 – bankovky, mince a neterminované vklady v komerčných bankách (najlikvidnejšie)
  • M2 – zahŕňa M1 a termínované vklady v komerčných bankách
  • M3 – zahŕňa M2 a termínované vklady v komerčných bankách s vyšším objemom a dlhšou výpovednou lehotou
  • L – zahŕňa M3 a niektoré cenné papiere (zriedkavo používaný agregát)

Každá centrálna banka má v detailoch odlišné definície a značenie menových agregátov.

Hodnota peňazí nie je stála, ale mení sa v priebehu času. Zmeny ich  hodnoty závisia predovšetkým od národohospodárskych (makroekonomických) faktorov, akými sú napríklad množstvo peňazí v obehu, stav vývoj a efektivita hospodárstva, vyrovnanosť importu a exportu, vyrovnanosť štátneho a verejného rozpočtu. Prevažne dochádza k postupnému znižovaniu hodnoty peňazí, teda k inflácii. Napríklad hodnota bývalej platiacej slovenskej koruny pred zavedením eura predstavovala približne len 1/10 hodnoty česko-slovenskej koruny v roku 1990. Postupné mierne znižovanie hodnoty peňazí, definované ako mierny rast cenovej hladiny (mierna inflácia), sa zväčša uskutočňuje zámerne, či už zo strany štátu alebo centrálnej banky, pretože dnes sa často usudzuje a uprednostňuje, že mierna inflácia je prospešná ekonomike. K opačnému vývoju, teda deflácii, dochádza málokedy, lebo centrálna banka pri vyššej deflácií  zvykne vytlačiť toľko peňazí, koľko potrebuje na ich mierne znehodnocovanie a teda na zachovanie nimi želanej miernej inflácie. To, či je to takto prospešné pre naše ekonomiky momentálne rozoberať nebudeme. Nato si odpovedzte sami z vývoja diania vo svetových hospodárstvach.

Bez názvu

Zdroje: ecb.europa.eu, sk.wikipedia.org, managementmania.com, euroekonom.sk

Táto analýza je iba orientačná a neslúži ako odporučenie k nákupu či predaju. Situácia na trhu sa môže kedykoľvek zmeniť. Špekulatívne obchody sú na krypto trhoch veľmi rizikové.

Tento článok patrí firme JKralo s.r.o a je chránený copyrightom. Akéhokoľvek zneužitie (napr. kopírovanie) je trestné! Uverejnené informácie sú autorským dielom a bez súhlasu nie je ďalšie šírenie tohto materiálu povolené.

???? Kontakt : 
Telegram : https://t.me/jtrader20
Facebook : https://www.facebook.com/kralovanskyjakub
Instagram : https://www.instagram.com/jakub_kralovansky/?hl=sk
Web : https://trader20.sk/
E-mail : info@trader20.sk
Youtube kanál : https://www.youtube.com/channel/UCLf520Y_L1DQKURva4npXUA?view_as=subscriber

75486051_1455104544666141_6829501680044736512_n

Jakub Kraľovanský

Jakub Kraľovanský

Trader 2.0 je môj osobný projekt a zároveň srdcová záležitosť. Po niekoľkých rokoch v kryptomenách som sa rozhodol vytvoriť si vlastnú cestu. Kryptomenám sa venujem od roku 2015 a mojou víziou je šíriť povedomie o kryptomenách medzi bežných ľudí. Trader2.0 je vzdelávací projekt, kde sa zameriavam na prvý kontakt človeka s Bitcoinom až cez návody, tipy a triky, úvod do tradingu až po pokročilé technické analýzy, money management a psychológiu tradingu. Cieľom je uľahčiť ľuďom vstup do kryptomien a napomáhať im pri ich ceste.

Leave a Reply