[vc_row type="in_container" full_screen_row_position="middle" column_margin="default" scene_position="center" text_color="dark" text_align="left" overlay_strength="0.3" shape_divider_position="bottom" bg_image_animation="none"][vc_column column_padding="no-extra-padding" column_padding_position="all" background_color_opacity="1" background_hover_color_opacity="1" column_link_target="_self" column_shadow="none" column_border_radius="none" width="1/1" tablet_width_inherit="default" tablet_text_alignment="default" phone_text_alignment="default" overlay_strength="0.3" column_border_width="none" column_border_style="solid" bg_image_animation="none"][vc_column_text]Spomedzi mnohých objavujúcich sa prípadov použitia technológie blockchain je správa a overovanie digitálnej identity možno jedným z najsľubnejších. Len v roku 2018 (a samozrejme aj v ostatných rokoch) boli porušeniami osobných údajov ovplyvnené miliardy ľudí na celom svete. Je nepopierateľná potreba bezpečnejších metód uchovávania, prenosu a overovania citlivých informácií. V tejto súvislosti môžu systémy blockchainov priniesť cenné riešenia niektorých problémov, ktorým čelí väčšina centralizovaných databáz.
V zásade platí, že keď je súbor zaznamenaný v blockchainovom systéme, autenticita jeho informácií je zabezpečená mnohými uzlami, ktoré udržiavajú sieť. Inými slovami, „várka nárokov“ od viacerých používateľov podporuje platnosť všetkých zaznamenaných údajov.
V takomto scenári môžu uzly siete ovládať autorizované agentúry alebo vládne inštitúcie zodpovedné za overovanie a validáciu digitálnych záznamov. V zásade môže každý uzol „hlasovať“ o autenticite údajov, aby bolo možné súbory používať rovnako ako oficiálny dokument ale so zvýšenou úrovňou zabezpečenia.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že systém identity založený na blockchaine nevyžaduje priame alebo výslovné zdieľanie citlivých informácií. Namiesto toho môžu byť digitálne údaje zdieľané a autentifikované pomocou kryptografických techník, ako sú hashovacie funkcie, digitálne podpisy a dôkazy nulových znalostí.
Pomocou hashovacích algoritmov je možné ľubovoľný dokument previesť na hash, čo je dlhý reťazec písmen a číslic. V tomto prípade hash predstavuje všetky informácie použité na jeho vytvorenie a slúži ako digitálny odtlačok prsta. Okrem toho môžu vládne inštitúcie alebo iné dôveryhodné subjekty poskytnúť digitálne podpisy, čím dokument získa oficiálnu platnosť.
Napríklad občan môže poskytnúť svoj dokument autorizovanej agentúre, aby mohol vygenerovať jedinečný hash (digitálny odtlačok prsta). Agentúra potom môže vytvoriť digitálny podpis, ktorý potvrdzuje platnosť tohto hashovania čo znamená, že ho možno použiť ako oficiálny dokument.
Okrem toho dôkazy nulových znalostí umožňujú zdieľanie a autentifikáciu poverení alebo identít bez toho, aby boli o nich zverejnené akékoľvek informácie. To znamená, že aj keď sú údaje šifrované ich pravosť sa dá stále overiť. Inými slovami pomocou dôkazov nulových znalostí môžete preukázať, že ste dosť starý na to, aby ste šoférovali alebo vstúpili do klubu bez toho, aby ste prezradili presný dátum svojho narodenia.
Prečítajte si aj : Blockchain v praxi: Správa verejných vecí
Pojem seba suverénna identita sa vzťahuje na model, v ktorom má každý jednotlivý používateľ úplnú kontrolu nad svojimi údajmi, ktoré by mohli byť uložené v osobných peňaženkách (podobne ako krypto peňaženky). V tejto súvislosti by sa dalo rozhodnúť, kedy a ako sa zdieľajú ich informácie. Niekto môže napríklad uložiť svoje poverenia na kreditnej karte do osobnej peňaženky a potom použiť svoj súkromný kľúč na podpísanie transakcie, ktorá tieto informácie odošle. To by im umožnilo dokázať, že sú skutočnými vlastníkmi tejto kreditnej karty.
Zatiaľ čo sa technológia blockchain väčšinou používa na ukladanie a výmenu kryptomien dá sa použiť aj na zdieľanie a overovanie osobných dokumentov a podpisov. Napríklad môže byť osobe, ktorá sa odhlási vo vládnej agentúre od svojho statusu akreditovaného investora a potom potvrdenie o tejto skutočnosti prevedie na sprostredkovateľskú spoločnosť prostredníctvom protokolu ZK proof (dôkazy nulových znalostí). V dôsledku toho si sprostredkovateľská firma mohla byť istá, že investor bol správne akreditovaný, aj keď nemá žiadne podrobné informácie o jeho čistom imaní alebo príjme.
Implementácia kryptografie a blockchainu v digitálnej identite môže poskytnúť najmenej dve hlavné výhody. Prvou je, že používatelia môžu mať lepšiu kontrolu nad tým, ako a kedy sa ich osobné údaje používajú. To by výrazne znížilo nebezpečenstvo spojené s ukladaním citlivých údajov do centralizovaných databáz. Siete blockchain môžu tiež poskytovať vyššiu úroveň súkromia pomocou kryptografických systémov. Ako už bolo spomenuté protokoly zabezpečujúce nulové znalosti umožňujú používateľom preukázať platnosť ich dokumentov bez potreby zdieľania podrobností o nich.
Druhou výhodou je skutočnosť, že systémy digitálneho ID založené na blockchaine ,môžu byť spoľahlivejšie ako tradičné. Napríklad použitie digitálnych podpisov by mohlo relatívne uľahčiť overenie zdroja tvrdenia o užívateľovi. Okrem toho by blockchainové systémy človeku sťažili falšovanie informácií a mohli by účinne chrániť najrôznejšie údaje pred podvodmi.
Rovnako ako v mnohých prípadoch použitia blockchainu, aj pri používaní technológie so systémami digitálnej identifikácie sú spojené niektoré výzvy a riziká. Pravdepodobne najťažším problémom je skutočnosť, že tieto systémi by boli stále zraniteľné voči druhu škodlivej činnosti známej ako krádež syntetickej identity.
Syntetická identita zahŕňa kombináciu platných informácií od rôznych jednotlivcov a vytvorenie úplne novej identity. Pretože každá informácia použitá na vytvorenie syntetickej identity je presná, môže byť niektoré systémy podvedené k tomu, aby falošné rozpoznali ako autentické. Tento druh útoku zločinci často využívajú pri podvodoch s kreditnými kartami.
Problém je však možné zmierniť použitím digitálnych podpisov, takže pripravené kombinácie dokumentov nebudú akceptované ako záznamy na blockchaine. Vládna inštitúcia by napríklad mohla poskytnúť individuálne digitálne podpisy pre každý dokument, ale tiež spoločný digitálny podpis pre všetky dokumenty zaregistrované tým istým jednotlivcom.
Ďalším bodom pozornosti je možnosť 51% útokov, čo je pravdepodobnejšie v malých blockchainových sieťach. 51% útok má potenciál reorganizovať blockchain a zásadne zmeniť jeho záznamy. Tento problém sa týka najmä verejných blockchainov, kde sa ktokoľvek môže zapojiť do procesu overovania a validácie blokov. Našťastie súkromné blockchainy môžu znížiť pravdepodobnosť takýchto útokov, pretože by ako validátory zahŕňali iba dôveryhodné subjekty. To by však predstavovalo centralizovanejší a menej demokratický model.
Napriek nevýhodám a obmedzeniam má technológia blockchain veľký potenciál zmeniť spôsob overovania, ukladania a zdieľania digitálnych údajov. Aj, keď veľa spoločností a startupov už skúma možnosti, je treba ešte veľa v tomto smere urobiť. V nasledujúcich rokoch sa určite dočkáme ďalších služieb zameraných na správu digitálnych identifikátorov. A s najväčšou pravdepodobnosťou bude jeho centrálnou súčasťou blockchain.
Zdroje: academy.binance.com, consensys.net, blockgeeks.com
Disclaimer
Až 13 kryptomien aktualizovaných každý deň, mince so zápalnou šnúrou, fundamenty, vzdelávanie, VIP chat pre všetkých a LIVE ROOM, kde naživo obchodujeme. Kryptomeny jednoducho a zrozumiteľne s Trader2.0
Tento článok patrí firme JKralo s.r.o a je chránený copyrightom. Akéhokoľvek zneužitie (napr. kopírovanie) je trestné! Uverejnené informácie sú autorským dielom a bez súhlasu nie je ďalšie šírenie tohto materiálu povolené.
Kontakt :
Telegram : https://t.me/jtrader20
Facebook : https://www.facebook.com/kralovanskyjakub
Instagram : https://www.instagram.com/bitcoin_trader2.0/
Web : https://trader20.sk/
E-mail : info@trader20.sk
Youtube kanál : https://www.youtube.com/channel/UCLf520Y_L1DQKURva4npXUA?view_as=subscriber
[/vc_column_text][/vc_column][/vc_row]
